Koncom roka 2004 presýtený panelákovými radosťami som spolu s rodinou radikálne zmenil spôsob života. Kúpili sme starý kováčsky dom v malej dedinke Doľany v Malých Karpatoch . Po určitom čase váhania a zrejme pod vplyvom ducha domu (povzbudzovaný manželkou a dcérou) som sa rozhodol kováčsku vyhňu zachrániť a vrátiť ju svojmu pôvodnému účelu. Začiatkom jari 2007 som sa pustil do opráv a v lete som už mohol uskutočniť svoje prvé kováčske pokusy. To som ešte netušil, ako zmení môj život…
…
Vyhňa bola v pomerne zúboženom stave – podpísalo sa na nej asi 40 rokov nepoužívania. Majster Nádaský kul od 50-tych rokov minulého storočia v miestnom družstve, túto dielňu už využíval len sporadicky. Zachovaný zostal pôvodný kožený mech a dubový klát. Podlaha bola hlinená. Samotné ohnisko sa rozpadalo, keďže nekrytým komínom pršalo a snežilo, mráz rozrušil murivo stola.Prvým krokom bola oprava komína. Potom som vybúral starú vyhňu a nanovo vymuroval stôl, pod ktorým som objavil asi 2 metráky kvalitného uhlia. Do stola som osadil liatinovú ohňovú misu. Nasledovala kúpa nákovy, ktorá zaujala miesto na pôvodnom kláte.
…
Postupne som sa učil remeslo. Veľká vďaka patrí Romanovi Královi z Prahy – bez jeho webových stránok by som sa asi ďaleko nedostal. Jeho prostredníctvom som sa zoznámil s vynikajúcimi ľuďmi, medzi inými s Romanom Lorencom z Lužic pri Hodoníne, ktorého som mal česť privítať ako prvého hosťujúceho kováča vo svojej vyhni. Mágia ohňa, vôňa železa a radosť z diela ma úplne opantali. Začali pribúdať objednávky, až som roku 2009 definitívne opustil zamestnanie a kováčstvo sa stalo mojím živobytím. Asi po dvojročných prípravách som sa na jeseň 2013 rozhodol pustiť do výroby nožov. Počas zimy som si postavil pásovú brúsku, nakúpil materiál a na jar nasledujúceho roku som začal s prvými pokusmi.
